Príspevky na knihu o obci Mlynčeky
Sluhojče Mlyncaňe!
Daje še na znamošč….
V goralčine by takto prehovoril bubeník v Mlynčekoch pred 50-ymi rokmi. Pri terajšom 120.výročí vzniku dedinky zopakujem slová bubeníka v slovenčine:
Počúvajte Mlynčečania! (ale po našom Mlynčania)
Upriamujem Vašu pozornosť…,
že už nastal čas zalistovať síce v mladej, ale už vyše storočnej histórii našej milej dedinky. Priblížiť ju terajším obyvateľom, rodákom potomkov generácie, ktorá stála pri ich zrode. Spoznať by ju zaiste chceli aj tí, ktorí trávili veselé prázdniny u svojich babičiek, aj príležitostní hostia, ktorí radi prežívajú voľný čas v krásnej mlynčeckej prírode, chatári či majitelia, ktorí vkusne zrekonštruovali vily bývalých kúpeľov Tátraháza aj významné osobnosti, predkovia ktorých bývali v Mlynčekoch a všetkých, ktorí si obľúbili náš podtatranský kraj. Spojme naše sily, preukážme súdržnosť a podporme vydanie knihy „Cez Mlynčeky tečie vodička“.
Čo v nej nájdeme? Vzácne rozhovory s jej najstaršími obyvateľmi, ale aj zaujímavými súčasníkmi, zoznámime sa s rodokmeňmi zakladateľov dedinky, obnovíme si reč našich predkov – goralčinu, presvedčíme sa, že súdržnosť, pracovitosť, priložiť ruku k dielu a keď bolo potrebné uskromniť sa a prispieť aj finančne na dobrú vec, to je odkaz predkov. Bez týchto vlastností by neboli Mlynčeky peknou modernou dedinkou, nebol by kostol, škola, kultúrny dom, ihrisko…
Teraz potrebuje na vydanie knihy Vašu veľkorysosť. Obecný úrad zriadil vo VÚB Kežmarok účet 2964515657/0200 schválený uznesením OZ.
Spolu s Vami sa tešíme: Milena Svocáková, starostka a Gita Vargová, rod . Mačáková, tvorca publikácie, že kniha bude mať trvalé miesto vo Vašich domácnostiach. Možno nesplní očakávanie všetkých čitateľov. To je úloha pre ďalších zanietených pokračovateľov, aby doplnili a objavili zabudnuté. Je čas, dajme sa na cestu poznania a spoznajme odkazy mlynčeckých predkov.
CEZ MLYNČEKY TEČIE VODIČKA
Kežmarská Biela voda. Biela voda znamená zrod mlynov, kúpeľov a dedinky. Kúpele Tátraháza (Tatranský dom) a Mlynčeky sú deťmi Bielej vody. Vzniku kúpeľov predchádzalo odpojenie Bielej vody nad Stodliskom – za slupkami. A tak bočné rameno Bielej vody si našlo nové koryto. Potôčik priniesol kúpeľom vodoliečbu, elektrinu, malý vodný mlyn, pretiekol stredom dedinky a pri Dvore opäť pokojne splynul s materskou Bielou vodou, aby vzájomne posilnení mohli lepšie mlieť múku v mlyne. Zaniká mlyn, nastupuje aj presmerovanie potôčika, ktorý zasa napája rybník Ale mladá dedinka Mlynčeky zostáva a zveľaďuje sa…
História pomenovania našej dedinky súvisí s malými vodnými mlynmi. Koľko ich bolo? Tri či štyri? Začali v stredoveku. Už v 16-om storočí sú zaznamenané tri malé vodné mlyny. Storočiami staré mlyny dosluhujú, prichádzajú nové. Majitelia mlynov sa menia. Ako to bolo nájdeme odpoveď v pripravovanej knihe.
Mlynčeky majú svoje príbehy. A ten veselší znie takto:… Za vodou u Čekovských bolo sedem chlapcov. Boli družní, veselí a radi si uťahovali zo seba a z iných. Keď nezbední Čikovskí chlapci prichádzali z Folvarku domov, počkali si na nich Čekovskí pri lávke na Bielej vode. Postavili sa do radu, v rukách husle a začali im na husliach vyhrávať… A viete, že jeden z týchto siedmich čekovských chlapcov bol Jakub – dedo obľúbeného hudobníka a speváka Mariána Čekovského?
Každodennými sprievodcami života sú zvony. Zvony zvonia. Oznamujú radosť, ale i žiaľ. Odbíjajú našu pominuteľnosť. Majú svoju históriu. Aj v Mlynčekoch. Pri zrode v roku 1941 stojí zvonček umieračik. Bol zavesený v malej drevenej zvoničke na mieste dnešnej autobusovej zástavky. Zvonček odkúpili od Dávida Grossberga dňa 26.februára 1941 za 630 korún. Občania dedinky urobili zbierku, na ktorú Ján Skupin prispel najvyššou sumou 50 korún a takou istou aj Anton Mačičák. Na mlynčeckej veži bijú zvony z Ruskinoviec. O ich zaujímavej púti môžeme si prečítať. A čo tretí zvon? Rodina Martina Šterbáka ho zakúpila z vlastných prostriedkov. Uhádnete mená našich zvonov? …
Náš kostol Jána Krstiteľa je mladý. Má 42 rokov. Pri jeho výstavbe stali nadšenci a dobrodinci. Nielen z Mlynčekov, ale aj z blízkeho a vzdialenejšieho okolia. Pri čítaní si s vďakou a úctou spomenieme na mnohých. Svojou prácou, milodarmi sa pričinili, aby kostol bol nielen nádhernou ozdobou našej podtatranskej dedinky, ale predovšetkým obohacoval naše srdcia a duše…
