História

Obec Mlynčeky sa nachádza uprostred Popradskej kotliny na východnom úpätí Vysokých Tatier vo výške 681m nad morom. Rozprestiera sa na ľavom brehu Bielej vody. Je to jedna z najmladších obcí v regióne. O histórií obce sme Vám pripravili prehľad. V súčasnosti má obec 629 obyvateľov na katastrálnom území o výmere 767ha. Od okresného mesta Kežmarok je vzdialená 5 km. Susedí s obcami a mestami ako sú KežmarokSpišská Belá, Strážky, Rakúsy, Stráne pod Tatrami. Poloha obce je predurčená na cyklotúry a výlety do okolitej prírody Vysokých Tatier. V obci máme dva lyžiarske vleky. Okolité termálne pramene vo Vrbove a Poprade sú vhodné na šport a relax. Rastúci záujem turistov podnietil aj našich občanov a preto v obci nie je núdza o ubytovacie kapacity a služby.

Dobové pozadie

Mlynčeky znamenajú doslovne malé mlyny. Koľko ich bolo, už dnes nikto nevie presne povedať. Dr. Kurthy László vo svojich myšlienkach o „Perle Karpát – dome Tatier“ uvádza, že v 70-tych rokoch minulého storočia kežmarský obchodník Gustáv Szelényi vybudoval na Bielom Potoku moderný vodný mlyn. Týmto sa starý 300 ročný vodný mlyn odstránil a časom sa prebudoval na letovisko. Tým, že v blízkosti boli vybudované ďalšie objekty, vzniklo malé kúpeľné mestečko Mlynčeky, ktoré tvorilo súbor 11 kúpeľných budov so 78 izbami.

V tejto dobe bolo nazývané perlou, keďže toto kúpeľné mestečko malo v tomto období vlastný vodovod a elektrickú sieť jej zdrojom bol Biely potok. Z pôvodného mlyna bolo prestavbou vybudované letovisko „Tatra ház“. Hospodárske staveniská s mlynom z väčšej časti vyhoreli asi v r. 1890. Ostatné objekty s liehovarom sa rozhodol vtedajší majiteľ Szelényi odpredať, čo bolo impulzom pre vznik osady Mlynčeky.

Ako vznikli Mlynčeky

O zámere Szelónyiho sa dozvedeli Ždiarania, ktorí sa vrátili z Ameriky a mali záujem usídliť sa v Mlynčekoch. Chceli kúpiť pozemky na výstavbu svojich domov, kde by mohli hospodáriť a zároveň zabezpečiť pre kúpeľné mestečko mlieko, maslo a hlavne pracovné sily. V roku 1890 navštívili Gustáva Szelényiho zástupcovia 6-tich rodín ktorí sa s ním dohodli o odkúpení pustnúceho hospodárstva. Ponuka bola výhodná pre obidve strany a tak sa 6 rodín usadilo v bezprostrednej blízkosti kúpeľov. Takto bol vytvorený základ pre vznik osady.

Mnohí starší občania si dobre pamätajú na posledný mlyn, Majiteľ ho v 30-tich rokoch odpredal Glatszovi z Dubnice nad Váhom. On k mlynárčeniu nemal vzťah, preto ho prenajal mlynárovi Kapalovi a potom Lebdovičovi. Lebdovičovci ho prevádzkovali do r. 1959 kedy bolo založené JRD a mlyn bol úplne odstavený z prevádzky, schátral a bol zbúraný.

Osada sa od svojho vzniku postupne rozrástla, začiatkom 30-tych rokov mala 27 domov a v r.1945 to už bolo 49 domov. Vývoj osady bol poznamenaný najmä dôsledkami prvej svetovej vojny a epidémiou v r. 1917-18. Počas prvej svetovej vojny bola z Tatra házu zriadená vojenská nemocnica. Z osady bola vytvorená samostatná obec až v roku 1956 po odčlenení od mesta Kežmarok. Predsedom obce sa stal Ondrej Zoričák.

Liečebné kúpele

Mlynčeky ako liečebné kúpele boli známe už v roku 1896.V roku 1905 predal Gustáv Szelenyi všetky liečebné domy, pretože jeho synovia nemali záujem o správu týchto domov. Dr. Muller, ktorý odkúpil liečebné domy od Szelényiho zriadil v nich pľúcne sanatórium. Toto sanatórium odkúpil r. 1921 Dr. Tutsch, ktorý ho viedol až do r.1936. Po smrti Dr. Tutscha jeho dcéra sanatórium predala. Z mestečka sa stalo sezóne rekreačné stredisko až do r. 1939, keď si tu nemecké úrady zriadili rekreačný tábor pre Hitler – jungen až do r. 1944. Po vojne slúžil objekt ako pioniersky tábor s týmto zariadením je zvlášť spojené meno Jozefa Vrchovského ktorý sa celých 23 rokov staral o toto zariadenie.

Upevňovanie osady

Osada nemala školu, takže deti dochádzali do susedných obcí. Až v roku 1923 sa zriadila škola v drevenej budove. O dva roky sa začalo s výstavbou novej školy. V týchto rokoch sa osada upevňuje aj po hospodárskej stránke. Obchod, ktorý zriadil Menhardt, občan nemeckého pôvodu, ktorý sa do osady presťahoval v r. 1922. O kultúrny a duchovný život osady sa staral učiteľ Jozef Bocskay. Osadníci sa zúčastňovali bohoslužieb v susedných obciach, najmä vo Folvarku. K zriadeniu vlastného kostolíka dochádza až po druhej svetovej vojne vo vile Budapest. V roku 1932 sa v osade zakladá dobrovoľný hasičský zbor. V r. 1939 dochádza k výstavbe cesty na Kežmarské Žľaby na ktorej sa podieľali aj osadníci.

Povojnové obdobie

V r. 1949 postihol osadu ľadovec, ktorý narobil veľké škody na poliach, stromoch a strechách rodinných domov. Osada zaznamenáva svoj rozvoj aj výstavbou ďalších 14 domov. Autobusový spoj je zavedený r. 1951, nasledujúci rok sa otvára predajňa zmiešaného tovaru. O kultúrny život sa stará učiteľ Ján Jamnický, ktorý od roku 1947 viedol divadelný krúžok. Významným medzníkom pre Mlynčeky bol rok 1956, kedy sa stali samostatnou obcou. V tomto roku sa zriaďuje poštový úrad a nasledujúci rok sa začína s výstavbou kultúrneho domu. Začína sa tiež s výstavbou objektov hospodárskeho dvora. Výstavba kultúrneho domu sa dokončuje v r. 1960.

Do ďalších priestorov sa sťahuje MNV. V nasledujúcom roku sa pri obci buduje rybník a rozširuje hospodársky dvor o ďalšie objekty. V r. 1963 sa otvára predajňa Jednoty, v r. 1966 sa v obci buduje verejný vodovod. V r. 1968 začali občania s výstavbou vlastného kostola, ktorý bol v novembri 1970 vysvätený. V sedemdesiatych rokoch sa previedla výstavba futbalového ihriska. Na ploche bývalého ihriska sa postavili objekty strediska SČK a postavila sa budova ZŠ s MŠ.

Súčasná obec

V r. 1991 sa podarilo v obci vybudovať plynovod v r. 1993 sa zahájila výstavba kanalizácie ktorá je v obci ukončená tiež je vybudovaná ČOV, sú zrekonštruované všetky miestne komunikácie. V obci sa nachádzajú zariadenia, ktoré poskytujú služby v oblasti cestovného ruchu. Budova SČK s kapacitou 150 lôžok, rekreačná chata Fedák s kapacitou 30 lôžok, chata Brejčák s kapacitou 25 lôžok, chata Salaš s kapacitou 15 lôžok a tiež ubytovanie na súkromní v rodinných domoch. V obci sa nachádzajú dva lyžiarske vleky, dve predajne potravín, pohostinstvo a bistro Gól s poskytovaním stravovania. V obci aktívne pracuje dobrovoľný hasičský zbor, TJ TATRAN Mlynčeky má 3 futbalové družstvá a to: žiaci, dorast a muži, máme posilňovňu v miestnom mlyn-gyme, ktorú využíva mládež, ale aj návštevníci obce.

[divider]

Symboly obce Mlynčeky

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Mlynčeky a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: V modrom štíte nad striebornou zvlnenou, tromi zvlnenými modrými brvnami preloženom zvýšenou pätou štítu dve zlaté štvorspicové mlynské kolesá prevýšené striebornou čiernostredov a zlatokalíšnou ružou zavinutých lupeňov.

Vlajka obce pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu

Pečať obce: Je kruhová bez heraldického šrafovania. V strede má zvolený obecný symbol, ktorý môže byť zobrazený aj bez štítu. Kruhopis obsahuje text: OBEC MLYNČEKY. Začiatok a koniec legendy môže byť doplnený o heraldickú ružičku.

Symboly obce Mlynčeky sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou M-128/2000.

„V prípade Mlynčekov pre vytvorenie obecných symbolov nemáme k dispozícii historické pečate, z ktorých sa obyčajne vychádza pri tvorbe symbolov. Historické pramene svedčia o existencii mlyna či mlynov na pôvodnom kežmarskom území i samotný názov obce Mlynčeky (nem. Mühlerchen) však priam núkajú vytvorenie hovoriaceho erbu pre obec, ktorý je v heraldike vysoko cenený. Pravda, pri tvorbe je potrebné, resp. možné zohľadniť i bezprostrednú blízkosť Vysokých Tatier (obec sa nachádza priamo na východnom úpätí veľhôr), kúpeľné tradície, ako aj historickú spätosť s Kežmarkom.“